Životná energia potravín

Životná energia obsiahnutá v potravinách sa často označuje ako potravinové žiarenie. Je to okom neviditeľná sila, bez ktorej by život neexistoval. Japonci ju označujú ako "ki", Číňania ako "čchi" a u nás sa najčastejšie nazýva vitalita. Asi najznámejším bádateľom v tejto oblasti je francúzsky vedec André Simoneton, u nás sa touto problematikou zaoberal MUDr. Kahuda, DrSC. ktorý svoje poznatky publikoval tlačou (Základné žiarenie hmoty, 1980).

Už pred tisíckami rokov duchovní majstri upozorňovali, že na dosiahnutie harmónie s kozmickými zákonmi je potrebné pridať k modlitbám, meditáciám a duchovným telesným cvičeniam rešpektovanie energií, ktoré vstupujú do tela prostredníctvom stravy. Účinok stravy môžeme na sebe denne pozorovať - niektoré jedlá nám dodávajú ľahkosť, príjemnú energiu a energiu, zatiaľ čo pri iných sme práve akurát tak na spánok.

Vedci pod vedením Ing. Simonetonom zistili, že ľudské telo vyžaruje vlny v rozsahu 6 200 až 7 000 angströmov (jednotka menšia ako mikrón), čo zodpovedá ružovej farbe slnečného spektra. Liečitelia a osoby na vysokom stupni duchovného rozvoja majú 9 000 a viac angströmových jednotiek. Ak má telo vyžarovanie okolo 6500 angströmových jednotiek, znamená to, že osoba je zdravá. Pri chorobe je namerané žiarenie oveľa nižšie.

Ing. Simoneton uskutočnil svoj experiment tak, že pokusné laboratórne zvieratá kŕmil (z hľadiska potravinárskej vedy) starostlivo vypočítanou, plnohodnotnou stravou obohatenou o umelé vitamínové a minerálne doplnky. Všetky druhy pokusných zvierat však po určitom čase vykazovali únavu a slabý vývoj v porovnaní so zvieratami, ktoré dostávali prirodzenú (RAW) stravu. Keď im pridali určité množstvo vedecky vypočítanej stravy s dobrým žiarením (čerstvá zelenina a ovocie, obilniny), všetky zvieratá sa začali vyvíjať normálne a bez únavy, boli opäť plné chuti do života. Z toho vyplýva, že teórie o zložení potravy pre dlhý a zdravý život (pomer bielkovín, sacharidov, vitamínov a minerálov), ako aj teórie o jouloch - kalóriách nie sú komplexné. Pre pevné zdravie teda nie je prvoradá kalorická hodnota, ale životodarná - vitálna hodnota.

Pre zjednodušenie rozdelíme potraviny podľa žiarenia do 4 kategórií:

1. kategória - potraviny so žiarením vyšším ako ľudské žiarenie, t. j. od 6500 do 10000 angströmov, sú pre ľudský organizmus najvýživnejšie:

• dužina zrelého ovocia a čerstvo vylisovaná šťava
• zelenina surová alebo jemne tepelne upravená
• obilniny a potraviny z nich pripravené vrátane čerstvo zomletej múky
• olejnaté plodiny a ich za studena lisované oleje a maslá: mandle, orechy, olivy, sója, sezam atď.
• zo živočíšnych potravín čerstvé morské ryby a mäkkýše, čerstvá smotana a maslo, čerstvé vajcia.
• morská soľ, materská kašička

2. kategória - potraviny so žiarením 3000 - 6500 angströmových jednotiek:

• čerstvé mlieko (za 12 hodín klesne jeho žiarenie na 40 %, za 24 hodín na 10 %)
• kokosový a arašidový olej
• zelenina varená viac ako 15 minút a pri vyššej teplote
• varené morské ryby.

3. kategória - potraviny so žiarením nižším ako 3000 angströmov (varené mäso, salámy, nefermentované syry, vajcia po 15 dňoch, pasterizované mlieko, káva, čaj, čokoláda, priemyselné konzervy).

4. kategória - potraviny s takmer nulovou radiáciou (konzervované potraviny, kamenná soľ, fermentované syry (s plesňou), margaríny, alkohol, cukor, priemyselné cestoviny, konzumné pečivo a chlieb). Potraviny tejto kategórie konzumované v nadmernom množstve vedú k ťažkej intoxikácii ľudského organizmu.

Ovocie v najvyššej zrelosti, ktoré sa konzumuje pri zbere, má hodnotu 9-10 000 angströmov. Radiačná hodnota sa môže aj zvyšovať, napríklad hrušky (ešte zelené) majú po zbere 3000 angströmov, ale po 4-5 dňoch 4-5000, v nasledujúcich dňoch 8000 (čisto žlté) a po 20 dňoch 9000 angströmov. S dozrievaním sa teda hodnota žiarenia zvyšuje 3-krát! Keď hrušky začnú hnednúť, hodnota klesne späť na 3000, keď sa začnú kaziť, klesne na 1000 angströmov. Simoneton nameral 4000 angströmov pri sušenom ovocí a 5000 po namočení do vody. To isté platí aj pre sušenú zeleninu a bylinky. Pre zeleninu platia rovnaké hodnoty ako pre ovocie, s tým rozdielom, že zelenina od zberu stráca žiarenie (na rozdiel od ovocia, ktoré pri dozrievaní zvyšuje žiarenie). Surová a šetrne upravená zelenina má 9000 angströmov. Zemiaky majú 2000 angströmov surové, 9000 pečené a 6-7000 varené. Čerstvé strukoviny a fazuľa majú 7 - 8000 angströmov, po mesiaci od zberu nevyžarujú takmer nič, ale ich namáčanie v nich opäť prebudí život a žiarenie. Celozrnné obilniny majú tiež vysokú radiáciu - pšenica vyžaruje 8 - 9 000 angströmov, pohánka, ovos, kukurica 8 500. Varením zrna sa žiarenie zvýši na 9-10 000 angströmov. Čerstvo pomleté zrno vyžaruje rovnaké žiarenie ako obilie, kváskový chlieb z čerstvo pomletého obilia má 9200 angströmov. Čerstvo vyrobené (domáce) cestoviny, kým sú ešte mäkké (t. j. nevysušené), majú vlnovú dĺžku ako obilie. Olivový olej má úžasnú schopnosť zadržiavať žiarenie - čerstvý má 8500 angströmových jednotiek, po 6 rokoch mal len o tisíc menej. Čerstvý repkový olej má žiarenie 5000 angströmových jednotiek. Platí to pre všetky oleje od prvého lisovania za studena. Stolové oleje predávané na trhu majú spravidla menej ako 4000 angströmov. Vyžarovanie olejov klesá s vekom, výnimkou je olivový olej. Sladkovodné ryby z horských potokov majú 5 - 6000 angströmov, ale ryby z riek v okolí veľkých miest (Paríž) majú hodnoty okolo 600. Čerstvé kravské mlieko zmení svoje žiarenie zo 6000 na 2000 angströmov za 24 hodín. Víno a pivo dosahujú hodnoty okolo 4000 angströmov, ale niektoré druhy len 2000 a mušty len 2000. Oproti tomu čerstvo vylisovaná jablková šťava má 8500 angströmov. Zaujímavé sú aj hodnoty odvarov z čerstvých bylín. Harmanček, mäta, dubová kôra a jaseň majú 8000, orech 8500 a medovka dokonca 9000 angströmov. Voda má hodnotu blízku nule v porovnaní s ľadovcovou vodou a minerálkami, ktoré majú priamo pri zdroji 8800 - 14000 angströmových jednotiek. Len pre zaujímavosť, kamenná soľ má len 1 - 2000 angströmov, zatiaľ čo morská soľ 9000 angströmov. Včelí med má žiarenie 5 - 8000, ale materská kašička má neuveriteľných 11 000 angströmov. Orechy a semená majú žiarenie okolo 8 000 angströmov.

Vzhľadom na uvedené hodnoty je zaujímavé pozrieť sa na konzumáciu mäsa. Bezprostredne po zabití zvieraťa má mäso vlnovú dĺžku 6500 angströmov, ale po niekoľkých hodinách žiarenie úplne zmizne a mäso sa zmení na kus hnijúceho materiálu.

Výskumníci, inšpirovaní prácou ing. Simonetona, čoskoro prišli s nápadom merať, v ktorých pásmach žiarenia sa mikróbom, baktériám a vírusom najlepšie darí a ktoré žiarenie je spojené s určitými chorobami. Zistili, že chorobám sa darí len v určitom pásme žiarenia, vždy pod 6500 angströmov (priemerné žiarenie zdravého človeka). Výber hodnôt chorôb podľa autora výskumu M. Bovisa:

• rakovina - 4875 angströmových jednotiek
• chrípka - 5600 angströmových jednotiek
• meningokok - 3100 angströmových jednotiek
• tuberkulóza - 5525 angströmových jednotiek
• pneumokoky - 5460 angströmových jednotiek
• osýpky - 3250 angströmových jednotiek
• šarlach - 4200 angströmových jednotiek
• malária - 5505 angströmových jednotiek
• reumatizmus - 3250 angströmových jednotiek

Čo z toho vyplýva? Aby ste neochoreli, stačí mať vyššie telesné žiarenie. Aby sme získali vyššiu radiáciu, musíme jesť čo najviac potravín s vysokou radiáciou. Je to jednoduché - naše zdravie je v našich vlastných rukách.

Zdroj: Základné žiarenie hmoty, 1980